Švajčiarsko so psom za menej ako tisícku

Ak kdekoľvek na mapu Švajčiarska položíš prst, na 100 % trafíš miesto, ktoré ti odstrelí dekel. Z takmer každého miesta uvidíš impozantné skalné bralá, z ktorých striekajú masívne vodopády, dvoj-, troj-, štvortisícové mohutné hory s ľadovcami, rozkvitnuté pestrofarebné kvetiny, ktoré pokrývajú lúky, ale aj každú asfaltovú cestu, a v neposlednom rade rozprávkové azúrovo modré jazerá. Táto krajina je fakt svetový unikát — a je od nás vzdialená len 10 hodín autom.

Na Google mapách som mal vyznačených niekoľko švajčiarskych spotov so srdiečkom, ktoré som si pred rokmi ukladal pri „manifestácii". Pred pár dňami som s husacou kožou precitol, keď som tieto miesta postupne s Hektorom navštívil.

Tento výlet bol „spontánny" — myšlienka žila iba mesiac a na 100 % som sa rozhodol 2 týždne pred odchodom. Život ma naučil, že pokiaľ ide o zážitky a dobrodružstvo, nikdy sa nehovorí NIE — život je len jeden.

Moji kamoši Adam a Terezka prišli s týmto nápadom a mne prišlo fajn pridať sa k nim, čisto z taktických dôvodov. Keďže moje 20-ročné auto som posledné obdobie trápil u automechanika, vidina podpory v prípade najvyššej núdze bola pre mňa rozhodujúca. (Nakoniec sa obavy nenaplnili a celých vyše 2 000 km sme dali bez jediného zaváhania — vlastne jedno bolo, nešlo mi zatvoriť zadné okno… našťastie pár silných treskotov s dverami tento problém vyriešilo.)

V tomto článku ti pre inšpiráciu opíšem naše vysnívané putovanie Švajčiarskom — trasu, postrehy, odporúčania, ceny, uvažovanie, tipy… Na konci pridám rýchly checklist, aby si na nič nezabudol!

Low budget road trip so psom

Švajčiarsko je jedna z najdrahších krajín na svete, a preto sme sa na túto dobrodružnú výzvu patrične nachystali. Do môjho 20-ročného autíčka som si z dosiek vyrobil sofistikovaný úložný priestor a rozkladaciu posteľ v jednom, nabalil som si kvalitné jedlo na celý týždeň — ryžová kaša, proteín, ryby v konzervách či hotové jedlá od EXPRESS MENU… Práve tento základný setup mi ušetril stovky eur… Jedlo v reštauráciách a ubytovanie sú vo Švajčiarsku fakt vysoké. Nedávalo mi zmysel platiť stovky eur za ubytko (6 hodín spánku), keď sme aj tak chceli byť stále na cestách a v prírode — vyspali sme sa super aj v aute, zadarmo.

1. deň · Štart

Vyrazili sme ráno a naším cieľom bolo okolie Hallstattu v Rakúsku. Chceli sme sa dostať na polcestu — dať to celé naraz mi prišlo zbytočne náročné na prvý deň dovolenky. Po 4 hodinách cesty sme sa schladili v Hallstatte, kde sme našli super tiché miestečko pri vode. Sedel som na skale, jedol divoké čerešne, ktoré viseli nad nami, a hádzal som tanier Hektorovi, ktorý si prvýkrát v živote zaplával v rakúskych vodách. Potom sme sa presunuli do krásneho kempu Judenstein. Privítala nás sympatická „bordel mama", s ktorou som trošku pokoketoval už cez telefón — dala nám milú zľavu. Jedno parkovacie miesto pre karavan, kde sme sa zmestili s dvoma autami, nás stálo 65 €. Za pár hodinový parking pre 2 autá, 3 osoby a psa celkom pálka, ale neskôr som zistil, že toto je normálna suma, dokonca jedna z tých nižších. Musím vyzdvihnúť super čisté toalety, nové sprchy a zrkadlá — bolo to fakt na úrovni (až na toho plačúceho kojenca vo vedľajšom karavane…).

2. deň · Prvý kontakt

Na druhý deň sme sadli do auta a po ďalších 4 hodinách cesty cez nádhernú rakúsku prírodu sme konečne dorazili na našu prvú švajčiarsku zástavku. Krásne, obrovské azúrové jazero Walensee. (Najkrajšie jazero, aké som kedy dovtedy videl…) Nafúkali sme paddleboardy a išli sme sa schladiť. Bolo to to najlepšie zahájenie nášho švajčiarskeho výletu. Prehodil som pár slov so Švajčiarom, ktorého oslovila moja výkonná elektrická pumpa — tá mi môj 4,5 m paddleboard nafúkala za 8 minút. Po plavbe sme prišli k nášmu autu pri hlavnej ceste a zistil som, že som nezavrel okná… V aute som mal techniku, ktorá stála viac než celé auto, no našťastie nič nezmizlo. Následne sme sa zbalili a išli pozrieť ďalšie neďaleké jazero Klöntalersee, ktoré sme mali na zozname — netušili sme, že tam narazíme na krásny kemp. Pred kempom boli voľné parkovacie miesta pod stromami v krásnom náručí prírody — skalnaté bralá, vodopád — fantázia. Nikto za nami neprišiel, aby si vypýtal peniaze, a tak sme na takomto luxusnom mieste zakotvili a prenocovali na hulvátov, zdarma!

3. deň · Rozprávková jazda

Prebudili sme sa do krásneho rána. Urobili sme si raňajky na brehu nádherného jazera — sem sa ešte určite vrátime. Táto vodná plocha bola menšia (v porovnaní s Walensee), zato veľmi kľudná a menej preplnená ako úvodná Walensee. Po raňajkách sme nasadli do auta a vydali sa horou na 32 km púť, ktorá sa navždy zapíše do našich análov ako ten najkrajší prejazd autom, aký sme kedy zažili… Už v úplnom úvode, keď som pri kakajúcej pauze pri jazere natrafil na lúku plnú lesných jahôd, som vedel, že toto bude životná cesta. Cesta nám trvala niečo cez hodinku a viedla cez nádherné priesmyky, kopce a serpentíny po úzkej, ale kvalitnej asfaltovej ceste, kde sme stretali väčšinou len cyklistov… Trasa mala svoje čaro. Zastavoval som takmer stále a na každom kroku som sa kochal výhľadmi rovno z auta — vodopády, kravy, vysoké štíty hôr, skaly a voňavé byliny a kvety na každom kroku. Dostával som kŕče do sánky, ktorá bola hodinu v tom najširšom úsmeve, aký dokáže dať. Toto odporúčam absolvovať každému!

Táto cesta ma na určitý čas poznačila a celkom vyviedla z miery. Prišli sme na cieľové miesto — Stoos. Na autopilota som lanovkou vyšiel hore (myslím, že to stálo okolo 26 € ja + pes, spiatočne). Bol som sklamaný, lebo jazierko, ktoré je hore, nie je prístupné na kúpanie ani pre ľudí, ani pre psov, a lanovky na krásne vrcholy Fronalpstock a Klingenstock psov neberú. Je pravda, že tam s nimi dokážeš vyjsť aj peši, ale to je hrebeňová túra na celý deň a my sme to mali len ako prechodnú stanicu… Takže sme sa poprechádzali v tieni a išli dolu — nabudúce by som tú hrebeňovku rád prešiel, pôjdeme peši a vyštartujeme skôr. Určite to stojí za to! Adam s Terezkou to absolvovali a tie fotky s výhľadmi boli fakt epické.

Nasledoval presun do mesta Lucern. Zaparkovali sme v nádhernom mestskom parku, kde sme rozložili variče a na bezdomovcov si urobili naloženú hostinu. Neďaleký camping nás odmietol prijať — vraj nemôžeme spať v aute, iba v karavane alebo v stane. Doteraz to nechápem… Každopádne toto bol škrt cez rozpočet, lebo do mesta prišla búrka a my sme nemali kde zaparkovať, keďže všetky mestské parkoviská majú zákaz spania v aute… V hustom daždi sme márne hľadali nejaké miesto mimo zákazu, nakoniec sme vyčerpaní dorazili k jednému hotelu na kopci mimo mesta, kde som urobil oči na recepčnú a spomenul môjho unaveného psíka v aute. Táto slečna bez váhania povolila spať na ich parkovisku, takže aj druhý deň sme mali for free. Ale dráma to bola riadna — v Lucerne by som si už druhýkrát neplánoval prespatie, resp. obvolal by som si kempy skôr. Inak mesto je krásne, ale moc sme si ho kvôli dažďu nestihli užiť.

4. deň · Hmlistá krása

Ďalší deň začal rannou búrkou a hustým dažďom. Dokopy sme sa museli dať v podzemnej garáži, na jedinom suchom mieste v meste… Potom sme vyrazili smer Interlaken so zastávkou v kolosálnej tiesňave, kde nevadilo ani pršanie… Inak plánovali sme ísť cez horský priesmyk Sustenpass, ale ten tesne pred nami zavalil balvan, a tak sme museli ísť obchádzkou — ale aj tak sme toho moc nevideli kvôli hustej hmle. To, čo viditeľné bolo, vyzeralo ako z rozprávky — hmla pokrývala vrcholy hôr a rozlievala sa aj cez cestu, po ktorej sme išli. Občas vykuklo slnko a naskytli sa nám nádherné scenérie… Po dlhej ceste sme nakoniec dorazili do najkrajšieho mesta na svete, Interlakenu, kde nás čakal už náš kamarát a „domáci" Maroš. Ukázal nám mesto, park a aj epické miesto na spanie — síce mimo mesta, ale s luxusným výhľadom. Nocľah sme mali opäť zdarma. Toto bol výborný overený tip od Maroša, ktorý stál fakt za to!

5. deň · Švajčiarsky vrchol

Ráno sme aj s Marošom vyrazili na Oeschinensee — jedno z najkrajších miest na planéte. To mi povedal Austrálčan, ktorého sme fotili a ktorý precestoval svet a vraj toto ešte nevidel… Bola to naozaj najkrajšia túra, akú som kedy s Hektorom absolvoval: epický nenáročný okruh okolo azúrového jazera, pričom nad tebou sú dookola obrovské zasnežené štíty hôr… Prechádzaš vodopádmi a pestrofarebnými lúkami… neskutočný zážitok. Priamo pri jazere je veľa ohnísk. V jazere sa môžeš okúpať ty aj tvoj pes… Toto vidieť na vlastné oči bol skvelý zážitok, ktorý odporúčam každému — áno, bolo tam aj dosť ľudí, ale stálo to za to, fakt! Cena lanovky bola okolo 60 € spiatočne (dá sa prejsť aj peši bez lanovky, treba ale vyraziť skôr… my sme si priplatili a neľutovali sme!).

Po túre sme si dali národný pokrm, no spokojní sme neboli — prvé aj posledné stravovanie vo švajčiarskej reštike… Adam s Terezkou usúdili, že nič krajšie už neuvidia, a spontánne sa rozhodli ísť domov. Kúpili si 3-metrovú rastlinu do svojho nového hniezdočka lásky a odišli. Moja umbakarna zmizla. Presunuli sme sa do jediného voľného kempu v Interlakene po tom, čo som to obehal všetko — lebo telefón nikto nedvíhal… Večer som si užil v pomalom tempe a nafúkal som si paddleboard s tým, že pôjdeme ráno na vec…

6. deň · Stratené pádlo a prví čínski psi

Ráno som zistil, že nemám pádlo — asi som ho stratil vo Walensee — a tak som si našťastie jedno požičal od nemeckej susedky v kempe… Keďže bol o 12:00 checkout, vyrazili sme na hladinu už o 8:00 a boli sme na celom jazere Thun úplne sami. Riadne sme si zamakali a našli krásne miesta, na ktoré sa peši nedá dostať — super miesto aj s opekaniskom prístupné len po vode, ale aj obrovský vodopád vlievajúci sa priamo do jazera Thun. Po rannej plavbe sme sadli do auta a vyrazili pozrieť legendárny Lauterbrunnen — údolie vodopádov. Miesto bolo krásne — dedinka medzi obrovskými bralami, odkiaľ tečú desiatky vodopádov. No bolo tam milión ľudí a nedalo sa zaparkovať, a tak sme si atmosféru užili iba z auta a pomaly sa presunuli do Grindelwaldu — opäť krásna dedinka, z ktorej sa dá lanovkou (aj peši) dostať na jazero, ktoré sme mali v checkliste: Bachalpsee. Spiatočná cesta lanovkou, ktorá trvala 25 minút, stála okolo 80 eur — ale za mňa stála za to, ušetrila hodiny cesty a užiješ si dlhú jazdu na lanovke ako nikdy. Od lanovky trvá túra k jazeru asi hodinku. Cesta je super — taká prechádzka v oblakoch, vidíš okolo seba štíty štvortisíciek s ľadovcami… bolo to fakt grandiózne. Tak ako samotné jazero obklopené trsmi machového trávnika s pestrofarebnými kvetmi, do ktorých som si ľahol a s úsmevom odfukoval… O 16:50 som precitol a spomenul si, že posledná lanovka dolu ide o 17:30 (pešia cesta trvá 2,5 hodiny…). Po tomto zistení sme sa dali do klusu a nakoniec sme sa stihli aj vyfotiť na krásnej vyhliadke. Pre veľký počet ľudí ju natiahli do 18:00 a my sme mali 30 minút na pozorovanie nádhernej scenérie z Grindelwald First.

Cestou späť sa k nám pridala mladá Číňanka Danny Li, ktorú som zbalil na Hektora. Následne išla so mnou do lanovky, ktorá sa 2× zasekla… Keďže sme mali čas, tak sme sa hodili do reči a zistil som, že doma má 4 psíkov. A tak som neváhal a ukázal jej DOGYPT! Výsledok? Máme v sieti prvých čínskych psov :) Danny som autom hodil do Interlakenu — bola z toho celá dosť happy. Večer mi napísala email, že to bol jej najkrajší životný zážitok. You are welcome, sweetie! Je sranda, že v 20 rokoch si takto sama chodí po svete, fotí sa s cudzincami a ustráchanej mame hovorí, že sú to jej kamoši, hahaha.

Tento plodný deň sme zakončili s Marošom a Markom pri brehu jazera Brienz, kde sme si urobili epickú opekačku — toto boli gastro hody so všetkým, čo k tomu patrí — kvalitný švajčiarsky steak, homemade omáčka, grilovaná zelenina, zemiaky a aj nahé domáce slečny, ktoré sa o polnoci prišli okúpať a potom aj zohriať k nášmu ohníčku. Bola to mega rozlúčka so super ľuďmi. Prespali sme v aute na parkovisku, ktoré patrilo Markovmu šéfovi — ďalší free nocľah.

7. deň · Späť k hraniciam

Tento deň sme si to namierili spať k hraniciam, smer domov… Bola to dosť dlhá cesta z Interlakenu. Prechádzali sme cez dychberúci Sustenpass — prejazdy v 2 200 m n. m. Potom nasledovali trošku fádnejšie cesty k jazeru Caumasee, ale tam bolo toľko národa, že sa nikde nedalo zaparkovať. Keďže bol dosť úpek, chcel som Hektora patrične schladiť, a keďže nám nevyšlo jedno jazero, tak sme pokračovali až do Walensee, kde sme sa išli 2× schladiť. Tentoraz bolo jazero dosť rozbúrené a všade bolo veľa ľudí… Každopádne s Hektorom sme si to užili dosýta a tu vznikla myšlienka zostať ešte jednu noc navyše a ráno absolvovať poslednú švajčiarsku túru k jazeru Seealpsee (čo sme mali na checkliste). Našiel som skvelý FREE parking spot v apke Park4Night — v lese, za dedinou, kde sme si s Hektorom urobili krásny kľudný večer. Vychutnal som si rajčinovú polievku a v kľude pri Buddhovej flaute naplánoval rannú akciu.

8. deň · Posledná túra — Seealpsee

Posledný deň vo Švajčiarsku bol v znamení skorého budíčka a prejazdu na parkovisko pri Seealpsee — Wasserauen. Tu sme nechali auto, natiahli parkovné na 3 hodiny a vydali sa na pešiaka k jazeru — cesta krásna, dosť strmá, ale cieľ stál za to: ďalšie nádherné jazero medzi vysokými končiarmi hôr… Dali sme si tam luxusnú desiatu na brehu. Mapy.cz tvrdili, že trasa trvá hodinu, no my sme to dali našim vražedným tempom za 25 minút… takže sme tam mohli ležať a baviť sa o to dlhšie. Hektor si užil dlhé aportovanie a takto sa symbolicky rozlúčil so Švajčiarskom… Po príchode na parkovisko mi zostávalo ešte 11 minút do uplynutia parkovného. BTW cena za 3 hodiny bola okolo 4 € — dosť tragikomické v porovnaní so slovenskými Tatrami… Po tejto výživnej túre sme sadli do auta a čakala nás 10 hodín dlhá cesta domov… Naspäť sme išli cez depresívne Nemecko, na diaľnici som si musel zdriemnuť kvôli mikrospánkom, s ktorými som chvíľu skúšal bojovať… Nakoniec sme dorazili okolo pol desiatej večer — živí, zdraví, ale unavení a spokojní, keď nás privítali naši dvaja kocúrici.

Záver

Tento roadtrip hodnotím na výbornú — všetko nám vyšlo nad očakávania a domov sme sa vrátili navždy poznačení krásnou švajčiarskou prírodou, ktorá v nás bude žiť ešte dlho. Za tento výlet som spravil cez 1 400 fotiek (na väčšine je môj pes Hektor), ktorý to všetko zvládol na výbornú. Naše autíčko sme riadne otestovali motoricky aj prakticky na spacie účely, a tak sme ready na ďalšiu plánovanú adventúru po Slovensku ešte toto leto!

Švajčiarsko je krásna krajina, ktorá sa dá pobehať aj s nízkym rozpočtom. Nás celá dovolenka vyšla do tisícky, ale ak by sme jedli v reštikách a spali v hoteloch, vyšlo by to kľudne aj na 3× viac… Úsmevné je, že až na mäso boli v potravinách takmer totožné sumy ako u nás — sú o niečo drahšie, ale v porovnaní s platmi je to pekný výsmech… V akcii tam nakúpite za super ceny o mnoho kvalitnejšie veci ako u nás. Takisto bolo super, že voda tiekla v každej dedinke, takže od smädu vo Švajčiarsku určite nezomrieš.

Inak všade, kde sme boli, boli psy vítané a sprevádzané úsmevmi ostatných ľudí — psíčkarov bolo všade naozaj dosť, čo sa mi veľmi páčilo.

Vždy budem stáť na strane zvierat, aj keby to malo byť proti ľuďom. – Pán Šeliem –